História chovu Neli 

 20.01.2011 18:17

 I keď ju budem mať len 4. rok, Neli už všeličo zažila. 

Bolo to takto: Pred Neli som mala samičku agapornisa ružovkastohlavého, ktorá sa volala Lora. Skoro každé leto chodím ku babke na prázdniny do Česka, asi na 3 týždne. Keď som volala domov cez skype, moja mama mi povedla, že Lora znovu uletela. 1. krát (keď uletela) sme ju chytili, 2. krát vyletela len do obývačky, no ale tretí bol už koniec. Vtedy som už vedela, že Loru neuvidím. Prišlo mi trochu smutno, ale nebola som na ňu moc naviazaná. No a teda keď som s mamou volala, naraz mi ukázala Neli. Bola veľmi zlatá. Po príchode domov som si ju hneď poobzerala. A aj sme sa skamarátili. 

V jeden slnečný deň, už si nepamätám kedy to bolo, dala babka Neli na terasu. Neli má veľmi rada jablko a preto jej ho babka dala. Ja som vtedy bola o 1 poschodie nižšie v našom dome u bratrancov. Neli začala jablko jesť, ale skúsiť z neho chcela aj jedna osa. Neli ju asi nejako vyprovokovala a preto ju tá osa poštípala rovno do jej tenučkej nožičky. Zrazu som počula ako ma babka volá, aby som rýchlo išla hore, lebo že s Neli je zle. Zľakla som sa a rýchlo som bežala hore. Ani neviem ako som Neli chytila a nožičku som jej namočila do studenej vody, ale nechtiac som ju pustila z ruky a vtedy mi skoro uletela. Ona mala normálnu zimnicu - chúďa. Ale za nejaký týždeň bolo všetko OK. 

Raz, keď som Neli kúpala v sprchovom kúte som ju na chvíľu chytila do ruky - vtedy bola kľudná. Prezerala som si jej pierka, keď som zbadala, že sa tam niečo hýbe. A mala som pravdu. O týždeň sme sa ocitli u veterinára, ktorý nám dal taký sprej proti nejakým všiam - alebo čosi také. Ja som Neli nerada chytala a preto ju stým sprejom nastriekal tato. Vši za chvíľu skapali a my sme ich začali vyberať z jej peria. Ale v tom sa Neli nejako nešikovne pohla, pretože tatovi chcela uletieť a on ju preto trošku viac zmačkol a v tom sa jej zlomila noha. Zaujímavé bolo to, že to bola tá istá, do ktorej ju poštípala tá osa. To bolo len také puk. A tak sme znovu museli ísť za veterinárom, ktorý povedal, že má malú šancu na uzdravenie nohy. Mala totiž poškodený nerv. Dal mi antibiotiká v injekcii, aby som jej to kvapkala do vody. Neli tú nohu vláčila za sebou. Keď sme boli neskôr na kontrole, povedal, že tá noha jej uschne a potom jej ju odstrihne. Neskôr sa ale stalo niečo nepredvídateľné! Tá noha sa jej prijala! Antibiotiká chvalabohu zabrali. Na 3. kontrole povedal veterinár, že to je 2. kanárik v Bytči, ktorý sa takto uzdravil.

Bohužiaľ, Neli 8.1. 2014 podľahla chorobe.